Truth about blogging

(sandals: Ahlens, pants: H&M, shirt: Tally Weijl, watches: DKNY, handbag: Aaccent, necklaces: Ur&Penn)

Blogovanie sa stalo velkou časťou môjho života. Úprimne vám musim povedť, že keď som cez posledne dve letá neblogovala dost mi to chýbalo a preto som veľmi rada, že mi to tento rok vyšlo :) Najčastejsie si sadnem za počitač po praci, keď čakám na priateľa kým dopracuje on. Väčšinou je to z tohoto čarovného miesta. Všetky tie farby a vzory mi nejak dodávaju energiu :)

No, v tomto článku by som sa chcela zamyslieť nad niečim inym. Neviem, ci iba ja som si to začala v poslednej dobe viac uvedomovať ale ľudí ktorí nás (blogerov) kritizuju stale viac pribúda. (Musim ale zaklopat, ze na mojom blogu som zatiaľ žiadnych nezaznamenala :) z coho som velmi rada) Ja som človek veľmi veľmi zvedavýž preto veľa z tých komentárov na blogoch aj čítam a je mi z toho velmi smutno. Pretože blogovať neznamená iba odfotit sa niekde za rohom, uploadnuť fotku na blog a nestarať sa. To si veľa neblogerov neuvedomuje, ze ono to zaberá veľmi veľmi veľa času. Napriklad: dizajn blogu, kde fotiť, ako fotiť, kto bude fotiť, o čom budem písat, úprava fotiek, kedy sa bude fotiť, čo si oblečiem, makeup, vlasy, ako ziskať čitateľov, sledovanie trendov, nové nápady, to že su na blogu 4 fotky neznamená, že iba toľko sa ich odfotilo (u mňa je to vždy minimálne 30-40 fotiek). Preto mi je to často krát ľúto, neblogeri si to jednoducho neuvedomujú, že je to niekedy veľmi tažké a mali by byť radi, že je tu takáto možnosť inšpirácie (ked sa mi blog nepači, tak tam nechodim a nerišim). Súhlasite so mnou alebo je váš názor uplne iný?