V poslednej dobe nad tým často premýšľam, nad budúcnosťou (nie len preto, že si vyberám univerzitu) čo bude za 10 - 20 rokov, ako sa zmení život, priatelia, celkovo moja cesta.....obdivujem ludí čo sa toho neboja tej (pre mňa nepredstaviteľnej) budúcnosti.
Môj sen, môj sen je žiť šťastne, v zdraví vo veľkom meste (t.j. ráno sa zobudiť, po ceste do robotky si kúpiť nízkotučné caffe v starbucks, zdvihnúť ruku na privolanie taxíka a odviezť sa tam, tam kde ma to bude baviť a ľudia ma budú akceptovať) s kopou priateľov a tučným účtom, ale reálne koľkým sa to splnilo? Mám ešte dúfať? Je tu ešte nádej, že v tomto svete človek nájde to svoje šťastie? We will see....But i will hope for good...
Moje malé zamyslenie nad tým čo bude.....
t.j. ráno sa zobudiť, po ceste do robotky si kúpiť nízkotučné caffe v starbucks, zdvihnúť ruku na privolanie taxíka a odviezť sa tam, tam kde ma to bude baviť a ľudia ma budú akceptovať
ReplyDeletevidim,ze sny mame podobne:)
ja sa buducnosti nebojim,pretoze na svete je strasne vela moznosti a ak je clovek sikovny a nieco velmi chce,tak to urcite dosiahne:) (dobre,mozno to nie je take lahke,ale zatial sa tym netrapim,budem to riesit az potom,ked na to pride pravy cas:))
Super :) to je moj najväčší sen :) a dúfam, že sa ti to podarí, heh a dúfam, že aj mne :D možno sa raz stretneme v starbucks :)
ReplyDelete